Antisthenove zlomky

Vydavateľstvo Univerzity Komenského vydalo v roku 2013 v náklade 100 výtlačkov knihu Antisthenis Fragmenta/Antisthenove zlomky. Publikácia sprístupňuje všetky zachované pramene týkajúce sa Antisthenovho myslenia a mapuje všetky dôležité interpretácie a komentáre k Antisthenovým zlomkom, ktoré vyšli za posledných 150 rokov a priniesli zásadnú zmenu v prístupe k Antisthenovmu mysleniu. Kniha prináša v podaní Andreja Kalaša slovenský preklad edície gréckeho a latinského textu podľa Giannantoniho vydania (Socratis et Socraticorum Reliquiae, zv. II, s. 137-181: V A. – Antisthenes Atheniensis = V A. – Antisthenés Aténsky) s prihliadnutím na kritické vydania antických diel, primárne na Marcovichovo vydanie Diogena Laertského (Vitae philosophorum). Túto edíciu spolu s komentárom zlomkov a úvodnou štúdiou Antisthenés alebo stručný sprievodca životom a dielom sókratovca Antisthena (s. 9-27) načrtávajúcou miesto a význam Antisthena v rámci sókratovskej tradície myslenia pripravil Vladislav Suvák. Materiál dopĺňajú aj fotografie starovekých diel prevzaté z voľne dostupného serveru Wikimedia Commons, z archívu Fratelli Alinari a súkromného archívu Fausta Zeviho, čo spríjemňuje čitateľský zážitok aj po estetickej stránke.

Autori sa zmieňujú, že ich cieľom bolo zostaviť prvý slovenský preklad Zlomkov, doplnený o najdôležitejšie komentáre a interpretácie Antisthena od 19. storočia až po súčasnosť (s. 7). Do spoločnej práce na Antisthenových zlomkoch sa pustili už v roku 2007. Publikácia Antisthenis Fragmenta/Antisthenove zlomky nadväzuje na prvú spoločnú knihu Andreja Kalaša a Vladislava Suváka na túto tému (Antisthenés, Bratislava: Kalligram 2010). V porovnaní s týmto dielom bol však rozsah ich prvej knihy o Antisthenovi limitovanejší a komentáre sa sústredili prvorado na hlavné interpretačné línie. O tom, že predkladaná kniha kriticky recipuje aj alternatívne interpretačné prúdy, najlepšie svedčí v porovnaní s prvou publikáciou približne trojnásobný rozsah komentárov Antisthenis Fragmenta/Antisthenove zlomky. Andrej Kalaš tiež oproti prvej verzii mierne upravil preklad niektorých zlomkov a predkladaná publikácia bola obohatená o niektoré ďalšie pôvodné grécke a latinské zlomky opierajúce sa o Giannantoniho edíciu, ako aj ďalšie kritické vydania antických diel. Na prínos tejto publikácie ako z filologickej, tak aj dejinno-filozofickej perspektívy poukazujú i autori sami upozornením, že Antisthenove zlomky boli doteraz preložené len do štyroch svetových jazykov (nemčiny, ruštiny, modernej gréčtiny a francúzštiny), pričom žiadna zo zbierok nebola kompletná (s. 7). Preklad Andreja Kalaša je teda v poradí len šiestym prekladom Antisthenových zlomkov do moderného jazyka a zároveň prvým kompletným prekladom zlomkov uvedených v Giannantoniho vydaní. Na ďalšom komentovanom preklade zlomkov do španielčiny intenzívne pracuje argentínska filologička Claudia Mársico. Dielo by mohlo byť publikované v dohľadnej dobe vo viacerých zväzkoch pod názvom Los filósofos socráticos, Testimonios y fragmentos pravdepodobne vo vydavateľstve Losada. S touto autorkou Vladislav Suvák spolupracuje aj v rámci grantového projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie.[1] V súčasnosti pripravuje tiež skupina britských filológov vydanie anglického prekladu všetkých Giannantoniho zväzkov Socratis et Socraticorum Reliquiae.

Giannantoniho vydanie Antisthenových zlomkov, z ktorého predkladaná publikácia vychádza, obsahuje spolu s Appendixom I. 208 zlomkov. Dva z nich nie sú vlastne ani zlomkami, ale dokonca súvislými spismi zaznamenávajúcimi dve Antisthenove sókratovské reči Aiás alebo Aiantova reč (Αἴας ἢ Αἴαντος λόγος) [=SSR VA 53] a Odysseus alebo o Odysseovi (Ὀδυσσεὺς ἢ περὶ Ὀδυσσέως) [= SSR VA 54]. V publikáciiAntisthenis Fragmenta/Antisthenove zlomky rozširujú Andrej Kalaš a Vladislav Suvák (s. 497-498) Giannantoniho vydanie o Appendix II. obsahujúci zlomok 176 Caizzi (= zl. 145 Paquet). Pre čitateľov z českého a slovenského jazykového prostredia môže predkladaná kniha predstavovať veľmi cenný a doposiaľ chýbajúci študijný a záujmový materiál. Napriek útržkovitosti a neúplnosti zachovaných zlomkov a na nich nadväzujúcich antických i neskorších diskusií sa totiž možno domnievať, že Antisthenés nemusel byť v kontexte svojej doby o nič menej vplyvným mysliteľom než Platón či Aristotelés. Veď aj v dvoch vyššie spomínaných sókratovských rečiach zasahuje Antisthenovo myslenie hneď do niekoľkých rôznych oblastí praxe. Argumentácia oboch rečníkov, v ktorej sa objavujú gorgiovské a prodikovské motívy, by nemusela predstavovať iba vzory pre neskoršiu prax súdneho rečníctva. Spracovanie homérskeho motívu a literárnych postáv Aianta a Odyssea je tiež veľmi originálne.

Nakoľko sa Antisthenés napriek spoločnému predpokladu pojmu vedenia (ἐπιστήμη) rozchádzal s Platónom v niektorých dôležitých názoroch ohľadom povahy reči, pre študentov dejín filozofie byAntisthenis Fragmenta/Antisthenove zlomky mohli v súvislosti s tzv. „sofistikou“ priniesť podnety otvárajúce novú perspektívu pre skúmanie tohto „rôznorodého“ hnutia. Epiktétov zlomok zmieňujúci sa o Antisthenovom „skúmaní mien“ [= SSR VA 160] tiež vzhľadom na neodlučiteľnosť „ontologickej“, „etickej“ a „dialektickej“ stránky chápania reči v Antisthenovom myslení naznačuje, že Antisthenés mohol byť, podobne ako sofista Prodikos, presvedčený o potrebnosti správneho používania jazyka pre správne konanie. Iné zlomky, niekedy označované ako „logické“ a objavujúce sa prevažne v kontexte peripatetických diskusií Aristotela a jeho komentátorov [napr. SSR VA 150; SSR VA 152; SSR VA 153 a ďalšie], sa týkajú okrem iného „nemožnosti protirečiť“ či „nemožnosti predikácie“ a mohli by zasa zaujať študentov systematickej filozofie. Pre čitateľov, ktorí sa zaoberajú vzťahom sókratovca Antisthena a kynizmu, budú zasa určite zaujímavé zlomky zmieňujúce sa o Antisthenovom chápaní zdatnosti (ἀρετή) [napr. SSR VA 134], sebestačnosti (αὐτάρκεια) [napr. SSR VA 171] či iných dôležitých etických súčastí Antisthenovho myslenia. Možno sa teda domnievať, že si Antisthenis Fragmenta/Antisthenove zlomky rýchlo nájdu svoju čitateľskú obec najskôr medzi sókratovskými bádateľmi a neskôr možno aj medzi širšou verejnosťou, napr. v prostredí literárnej vedy, kde náročnosť žánru odborného komentára nepredstavuje pre čitateľa odradzujúcu a neprekonateľnú priepasť.