Prevod podniku

Predkladané publikácie z edície „Európskeho pracovného práva" uvádzajú celý rad praktických príkladov a tak sprístupňujú odbornej komunite právnických povolaní (advokátom, sudcom), odborným zamestnancom štátnej správy a samosprávy, odborovým funkcionárom i radovým zamestnancom a študentom právnických fakúlt, aktuálne a najdôležitejšie poznatky, ku ktorým sa v uplynulom období v európskom pracovnom práve a judikatúre ESD dospelo.

Edícia Európske pracovné právo je zahájená vydaním monografie k problému prevodu podniku, časti podniku, závodu alebo časti závodu nielen z dôvodu, že na túto systematickú časť pracovného práva nadväzuje najpočetnejšia judikatúra Európskeho súdneho dvora, ale aj z dôvodu, že problematika prevodu podniku, závodu alebo ich častí je v súčasnosti najvýznamnejšou obsahovou súčasťou prebiehajúcej reštrukturalizácie podnikov v Slovenskej republike. Na európskej úrovni patrí problematika prevodu podniku alebo časti podniku k najvýznamnejším formám reštrukturalizácie podnikov nielen na národnej úrovni ale aj nadnárodnej úrovni pri fungovaní a reštrukturalizácii nadnárodných podnikov. Uskutočňovanie spoločného trhu v rámci Spoločenstva neprinieslo so sebou len rozšírenie trhu pre európske spoločnosti, ale spôsobilo aj výrazné zintenzívnenie hospodárskej súťaže členských štátov Európskej únie v trhovom priestore. Hospodárskou súťažou boli obchodné spoločnosti a iné podnikateľské subjekty v európskom hospodárskom priestore nepriamo donútené zmeniť a racionalizovať svoje štruktúry – osobitne pri fúziách, a tak sa prispôsobiť rastúcim požiadavkám spoločného trhu.

Súkromné ale aj štátne podniky prechádzajú dynamickými reštrukturalizačnými zmenami a na strane aplikačnej praxe sa v súčasnosti stupňujú pochybnosti, či príslušnú formu reštrukturalizácie podniku možno, resp. treba podradiť pod vecnú pôsobnosť smernice č. 2001/23/ES o prevode podniku, časti podniku, závodu alebo časti závodu. Tieto pochybnosti sú na strane aplikačnej praxe odôvodnené, pretože aplikácia smernice o prevode podniku, časti podniku, závodu alebo časti závodu nesie so sebou veľmi závažné sociálnoprávne následky nielen na strane zamestnanca ale aj na strane zamestnávateľa. Napríklad v prípade outsourcingu alebo insourcingu nie vždy si je hospodársky subjekt istý, či možno alebo treba podradiť takúto právnu situáciu pod pôsobnosť smernice a niesť súčasne sociálnoprávne následky z nej vyplývajúce. V aplikačnej praxi okrem štandardných právnych situácií, napr. pri predaji podniku a tým aj zmene vlastníka podniku dochádza v súvislosti s reštrukturalizáciou podnikov k veľmi komplikovaným právnym situáciám, keď napr. hospodársky subjekt v právnej pozícii nadobúdateľa prevezme len časť doterajších činností svojho predchodcu, alebo dôjde k prevodu jednej, resp. dvoch funkcií doterajšieho zamestnávateľa na nadobúdateľa.

Pre účely knižnej publikácie sú vybrané tie najdôležitejšie rozhodnutia ESD, ktoré významným spôsobom ovplyvnili aplikačnú prax pri aplikácii prevodu podniku závodu a ich častí v rámci ES, resp. boli impulzom pre zmenu smernice, ako aj rozhodnutia ESD, ktoré najvýznamnejším spôsobom v doterajšom právnom vývoji formulovali doktrínu ESD o prevode podniku alebo časti podniku a s tým súvisiace sociálnoprávne následky. Pre orientáciu súdov ale aj advokátov pri formulovaní predbežných otázok vo vzťahu k Súdnemu dvoru je časť niektorých rozhodnutí ESD aj pokiaľ ide o ich závažnosť uvedená v širšom obsahovom rámci.